Naučili nás rešpektu k starším, slabším a chorým. To je len dobre. Keď sa však dostaneme do situácie, že všetky tieto charakteristiky spĺňajú naši rodičia, zákonite sa vynorí otázka: starať sa o nich doma alebo je lepšia inštitucionálna pomoc?
Táto dilema čaká väčšinu dospelých detí, ktorých rodič alebo rodičia sa už nedokážu o seba postarať sami. Tradície, v mene ktorých sme vychovaní, nás vedú k tomu, aby sme opateru chorého rodiča zvládli v prvom rade vlastnými silami a doma. U seba alebo u neho.
Ibaže ani pre jednu stranu to nie je jednoduché. Dospelým deťom, ktoré majú zvyčajne vlastné deti, rodinu, prácu, povinnosti, pribudnú ďalšie starosti, na ktoré potrebujú extra kapacity. Časové, emocionálne, finančné aj fyzické.
Náročné to je aj pre staršieho človeka, je pre neho nepríjemné byť závislý od druhých, byť záťažou. Ak navyše trpí bolesťami alebo má podlomené duševné zdravie, situácia je ešte komplikovanejšia. Nečudo, že v takejto konštelácii potom dochádza aj k nedorozumeniam, hádkam, výbuchom… „Staroba môže priniesť do života človeka veľa zmien, ktoré sa prejavia aj v jeho správaní a prežívaní. Poruchy hybnosti, strata kontroly nad vlastným telom a postupná odkázanosť na pomoc iného človeka sa veľmi často podpisujú pod depresívne stavy. Preto je človek vo vyššom veku neraz nevrlý, nespokojný, niekedy horšie spolupracujúci… To prináša zvýšené nároky predovšetkým na ľudí, ktorí sa o chorého starajú a pomáhajú mu,“ potvrdzuje aj psychológ Ľudovít Dobšovič.
Búranie mýtov
Bývalé domovy dôchodcov boli kedysi najmä východiskom z núdze pre osamelých ľudí bez rodiny. Pred časom sa však premenovali na zariadenia pre seniorov a záujem o ich služby stále narastá. Život v takomto zariadení nemusí totiž znamenať „odloženie“ rodiča, ale skutočnú pomoc pre obe strany. „Veľa ľudí si ešte stále myslí, že domov pre seniorov je nejaká staršia budova, stavebnými úpravami prispôsobená ľuďom vo vyššom veku, kde majú strechu nad hlavou, jedlo, sociálnu a zdravotnú starostlivosť, ale inak tam v podstate strácajú svoju ľudskú dôstojnosť. Tieto stereotypy však treba zbúrať a ukázať ľuďom, že sa to dá aj inak,“ hovorí spoluautorka projektu Agapé Senior Park Adriana Škriniarová. Pretože sa to naozaj dá. Domovy pre seniorov vznikajú v budovách postavených výhradne na tento účel a podstatou ich fungovania nie je len zabezpečovanie základných potrieb starého človeka, ale aj zmysluplné a stále obohacujúce trávenie času, ktorý mu zostáva.
Kde je hranica?
Samozrejme, najskôr sa o rodiča snažíme postarať vlastnými silami. No tie postupne ubúdajú jednej aj druhej strane. Kedy je čas uvažovať o tom, že domácu starostlivosť zmeníme za inštitucionálnu? Určite vtedy, keď si zdravotný alebo duševný stav babky alebo dedka vyžaduje viac starostlivosti, ako je schopná zabezpečiť rodina. Niet nad čím uvažovať, pretože ak nebude mať dostatočnú starostlivosť, môže sa to skončiť zle. Rovnako oprávnene zvažujeme inštitucionálnu starostlivosť vtedy, keď už vyčerpanie opatrujúcich rodinných príslušníkov – fyzické, psychické alebo finančné – prekračuje únosné medze. „Tí, ktorí sa o seniora starajú, musia mať veľa trpezlivosti aj veľkú mieru empatie a láskavosti. A hoci im nič z toho nemusí chýbať, niekedy je neprekonateľnou prekážkou čas,“ hovorí A. Škriniarová. Stav seniora si môže vyžadovať aj niekoľkohodinovú alebo celodennú starostlivosť a nie každý príbuzný si môže dovoliť nechodiť do práce a nezarábať… Aj vtedy je vhodným riešením zmeniť domácu starostlivosť za domov sociálnych služieb.
Čo priniesol život
Zo skúseností sociálnych zaradení pre seniorov vyplýva, že najčastejšími dôvodmi, prečo sa rodina rozhodne umiestniť seniora do zariadenia, sú situácie, keď prestal byť mobilný alebo keď trpí poruchami správania (demencia) či poruchami spánku. „V súčasnosti sú seniori naozaj v nezávideniahodnej situácii – aj tí zdravší, a to nehovorím o tých, ktorí potrebujú niekoľkohodinovú alebo nepretržitú starostlivosť. Na Slovensku je málo kvalitných inštitúcií, ktoré by riešili nielen potreby seniorov, ale aj ich rodín. Kvalifikovaný personál v domove, kvalitné služby a moderné priestory nahradzujú domácu starostlivosť. Tieto inštitúcie podávajú pomocnú ruku hlavne členom rodiny, ktorí chcú svojim rodičom dopriať len to najlepšie,“ hlasuje za dobré riešenie vo forme moderného domova pre seniorov A. Škriniarová.
Zmena klímy
Kým generácie skôr narodených odmietajú umiestniť svojich rodičov do domova sociálnych služieb, pretože im to nedovoľuje svedomie, mladšie ročníky sú tomuto riešeniu viac naklonené. „Žijú iným, komunitnejším životom a myšlienka komunitného senior parku im vôbec nie je cudzia,“ hovorí A. Škriniarová. „Nemyslím si, že keď uvažujeme o tom, že by našej mame alebo otcovi bolo lepšie v domove pre seniorov, sme egoisti alebo ignoranti. Naopak, ak im nájdeme vhodné zariadenie, ktoré im poskytuje to, čo potrebujú, či už na niekoľko hodín denne, na nejaké obdobie alebo nepretržite, môže to byť dobré riešenie pre všetkých,“ uzatvára dilemu o umiestnení alebo neumiestnení človeka vyžadujúceho starostlivosť do vhodného zariadenia spoluautorka projektu Agapé Senior Parku.