Žijú nevšedné životy, mnohé z nich sú držiteľkami obdivuhodných rekordov a inšpirujú generácie po celom svete. Dámy z nášho mini seriálu sa rozhodne vymykajú dávno prežitým predstavám a názorom, že miesto ženy je za sporákom. Junko Tabei napríklad rada trávila čas na horách. Tých najvyšších na svete.
Boj s predsudkami už od narodenia
Junko Tabei sa narodila v Japonsku 22. septembra 1939, teda presne 21 dní po tom, ako vypukla II. svetová vojna. Pochádzala zo sedemčlennej rodiny a od malička bola považovaná za slabé, neduživé dieťa. Napriek tomu absolvovala prvý lezecký trip už ako 10ročná. Bola to školská výprava na Mount Nasu, vulkanický komplex, ktorý je súčasťou národného parku Nikko. Jej rodina však nemala dostatok prostriedkov na financovanie horolezeckého hobby a tak Junko dlho nemohla absolvovať plnohodnotnú lezeckú prípravu.
Muži s ňou nechceli liezť, tak si založila vlastný oddiel
Na prelome 50tych a 60rokov, počas univerzitných štúdií, bola Junko Tabei súčasťou lezeckého klubu a po absolvovaní školy založila dokonca vlastný horolezecký oddiel pre ženy. Ako neskôr sama zakladateľka uviedla, bolo to aj na popud pomerov, ktoré vtedy medzi lezcami a lezkyňami vládli: niektorí muži s Junko odmietali liezť, zatiaľ čo iní sa domnievali, že prostredníctvom lezenia si chce len nájsť manžela. Napriek mnohým predsudkom sa Junko čoskoro stala známou lezkyňou a dosiahla napríklad vrchol Mount Fuji (najvyšší vrch Japonska, 3776 m n.m.) či Matterhornu (4478m n.m.).
Na Everest aj s ručne šitými spacákmi
Pokusu zdolať Mount Everest predchádzalo mnoho úspešných výprav, okrem iného aj tá z roku 1970 na 7555m vysokú Annapurnu III. Junko dala dohromady 15členný expedičný tím, zložený prevažne z pracujúcich žien vrátane učiteliek, programátorky či výchovnej poradkyne. Dve z nich, vrátane Tabei, boli matky. Zohnať financie na výpravu však nebolo vôbec jednoduché, zvlášť pre ženu, ktorá by mala ostať doma a starať sa o deti – to bol názor mnohých, ktorých Tabei oslovila. Nakoniec sa ale podarilo výpravu finančne zastrešiť aj vďaka tomu, že členky si časť vybavenia (spacáky, rukavice a iné) vyrobili a ušili vlastnoručne.
Nezastavila ju ani lavína
V roku 1975 výprava úspešne vycestovala do Nepálu, do base campu pod Everestom. Chystali výstup klasickou cestou, ktorou sa na Everest dostali v roku 1953 Edmund Hillary s Tenzingom Norgayom. Pri aklimatizácii vo výške zhruba 6300m n.m. však časť výpravy zasypala lavína. Samotná Junko bola niekoľko minút v bezvedomí, no už dvanásť dní po tejto udalosti stála so šerpom Ang Tseringom na vrchole Everestu – vo výške 8848m n.m., ako vôbec prvá žena na svete.
Seven Summits a ochrana prírody
Ďalšie pozoruhodné prvenstvo dosiahla Junko Tabei v roku 1992, kedy skompletizovala tzv. Seven Summits – prelezenie najvyšších vrcholov na všetkých kontinentoch sveta. Okrem lezeckých aktivít sa japonská lezkyňa venovala aj ochrane životného prostredia, najmä v oblasti Everestu ale aj ďalších vysokých hôr, kde dochádza k masívnemu znečisteniu práve vplyvom horolezeckých aktivít.
Bojovala až do konca
V osobnom živote našla Junko šťastie po boku lezca (ako inak) menom Masanobu Tabei, s ktorým sa zoznámila v roku 1965, na jednej z jej početných výprav. Vychovali spolu dve deti, syna a dcéru. Po diagnostikovaní rakoviny v roku 2012 Junko pokračovala vo svojich aktivitách spojených s lezením a horami až do roku 2016, kedy chorobe podľahla. Jej odkaz a príbeh však žije ďalej.
